Narodeniny kapely LOJZO neboli len Teplákové bály

     Celé to vzniklo spontánne, pretože prvé narodeniny v roku 1983 oslavované na lodi Martin vyvrcholili tak, že sme na záver už len tak blabotali, ako kojenci. Ale to už sa odpálila tradícia, pretože v druhom roku sme už začali chodiť (po Československu). Tretie sme patrične oslávili, pretože sme už začali hovoriť a niektorí dokonca spievať (LP LOJZO). Štvrté bolo v znamení „EL“ ako dozvuky Festivalu mládeže v Moskve (Lúčnica, LOJZO, M. Lapšanský a Elán). Ale to už bol koniec konzervatizmu a striedmosti a piate narodeniny už boli v znamení Teplákového bálu. Splnenie 5. päťročnice na 114 % si to zaslúžilo. Niektorí s trochou strachu - tričká a tepláky  mali v igelitke, najväčší skeptici v dlhých róbach a obleku. Tí čo pochopili, že „už to začalo“ a nebývali ďaleko, sa rozbehli domov prezliecť. Tí ostatní zúfalci sa tam hanbili až do rána. Na rozdiel od tých roduverných v teplákoch, tričkách, teniskách a úpravách „čo dom dal“.

   Narodeniny šieste napovedali jasne, že LOJZO už ide do školy. Tomu nasvedčovalo oblečenie, rekvizity a úvodný príhovor pani riaditeľky školy. Topenie atmosféry na jeseň 1989 nabádalo k ostražitosti a nielen preto sme zvolili variantu „Civilná ochrana a kapela“. Poľná kuchyňa s gulášom, streľba zo vzduchovky, parašutista, potápač a „posedenie pri  samopale“ určili kolorit zábavy. „Nová doba“ na ôsme narodeniny priniesla kostýmy a uniformy rok predtým nemysliteľné. Celebrity,  prítomné na narodeninách, dokonale využili divadelné dielne. Živelnosť a ľudovosť Teplákových bálov,  podporená množstvom kamarátov z folklórnej branže, v roku 1991 vniesla duch ľudovej veselice v krojoch. Ale až rok 1992 priniesol Veľký teplákový bál. Bujará oslava prvého krížika a príprava na„ pubertu“ si žiadali svoje.

   Nasledujúci rok, po odporúčaní prognostikov z Akadémie vied, si narodeniny dali skvostný prívlastok „Veľký Októbrový Teplákový Lojzobál ( VOTL)“. Nakoniec, prečo nie? Veď sa oslavovalo v októbri a nie v novembri. To nás tak vyčerpalo (treba si uvedomiť, že sme mali len 11 rokov), že sme nasledujúcu oslavu uskutočnili bez verejnosti, len v kruhu svojich najbližších. Tam sme zistili, že sa stále vyvíjame a sú už badateľné rozdiely medzi dievčatami a chlapcami. V našej kapele boli len chlapci. No po tomto krátkom pôste nebolo divu, že 13. Narodeniny v roku 1995 boli také, ako vždy – Teplákový bál. Za to sme dostali nespočetne veľa ďakovných listov od smädných kamarátov. Pri 15. výročí puberta už s nami poriadne kmásala, ale prevzatie občianskeho preukazu prebudilo v nás pocit hrdosti. Už nás mohli príslušníci (polícia – pre tých mladších) kontrolovať (chrániť a pomáhať – pre tých mladších).

   Nastalo neľahké obdobie. S organizovaním Teplákových bálov bolo čoraz viac roboty a čoraz menej bolo sponzorov. Rozhodli sme – Až plnoletosť! Oslavovať plnoletosť v teplákoch bolo úžasné. Ľudia nezabudli a „vyhladovaní po umení a kultivovanej zábave“ vyšperkovali svoje kreácie na maximum. Naši patróni vynechali variantu „o motýľoch“ a zabezpečili nám neznalým polnočný striptíz. Veď osemnásť je len raz. Ale vyšťavilo nás to tak, že sme zase museli rok pauzovať. Dva krížiky na chrbte a celá rozvetvená rodina požadovali svoje: Veľký Teplákový Bál.

   To čo presadil  Maroš Kochanský: „že Teplákový bál každých 5 rokov“, sa mu stalo osudným. Ďalšieho sa už nedožil. Ale Teplákový bál v roku 2007 bola vlastne pocta jemu a Jankovi Brzáčovi. A pocta aj umierajúcemu bratislavskému PKO, kde sa väčšina Teplákových bálov odohrala. Teplákový bál 2012 pri našej tridsiatke bola organizačná drina. Ľudia majú krátku pamäť a tak celá reklama musela byť koncipovaná, že sa vraciame k niečomu, na čo sa už zabudlo. Zaspomínali sme si ale s našimi muzikantskými spolupútnikmi a kamarátmi. Niektorí sa stali nositeľmi hrdého titulu: priateľ kapely LOJZO. A tam vnikla myšlienka, kto po nás? Musíme vymyslieť niečo, čo dá šancu našim pokračovateľom. Festival Petržalská baretka je aj dostatočná pocta Marošovi a kapele LOJZO. A nie raz za 5. rokov, ale každý rok. Nemáme už toľko času. A tak je tu Teplákový bál a Petržalská baretka  2013, 2014, 2015, 2016, 2017, 2018. 

   Petržalská baretka sa po 5-tich rokoch osamostatnila a nie je už súčasťou Teplákového bálu.

   Petržalská baretka 2018 bola v DK Zrkadlový háj 28.10. A v roku 2019 dostala novú podobu ako open minifest na dostihovej dráhe deň pred Dňami Petržalky 19.6.2019. Verili sme, že táto podoba bude úspešná aj v nasledujúcich rokoch.

Nebola. Tak sa osamostatnila, že až zanikla.